Jozef Boltizár

Pochádzal zo zemianskej rodiny Boltizárovcov — otec Štefan bol panským správcom, matka Terézia bola rodená Papánková. Gymnázium študoval vo Svätom Jure a v Tate, od roku 1840 bol chovancom viedenského Pázmánea. Za kňaza ho vysvätili 15. júla 1844. Kaplánom bol v Újlaku v Nitrianskej stolici, potom pôsobil v Ostrihome ako ceremoniár, archivár a od roku 1852 prímasov tajomník. Od roku 1856 bol farárom v Banskej Štiavnici a od roku 1873 poslancom uhorského snemu za mesto — podporoval sociálne požiadavky baníkov a pričinil sa o to, že Banícku akadémiu nepresťahovali do Viedne. Dňa 24. augusta 1875 ho menovali titulárnym biskupom mylasským a ostrihomským svätiacim biskupom; biskupskú vysviacku prijal 24. októbra 1875 z rúk arcibiskupa Jána Simora. Od roku 1876 sa angažoval v Spolku svätého Vojtecha a v rokoch 1886 – 1893 bol arcibiskupským vikárom v Trnave. Zomrel v Ostrihome.