Filiálny kostol Narodenia Panny Márie — Sekule

Obec a jej viera

Obec Sekule leží na Záhorí, v severozápadnej časti Borskej nížiny pri sútoku riek Moravy, Dyje a Myjavy. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1402; v zápisoch šaštínskeho archidiakona sa už roku 1397 spomína pod názvom Szekula. Názov sa odvodzuje od pohraničných strážnych kmeňov Sikulov (Sekelov), ktorí spolu s Plavcami strážili uhorské hranice — rovnaký pôvod majú aj názvy niektorých susedných záhorských obcí. V stredoveku bola obec poddanskou obcou hradného panstva Ostrý Kameň. V 16. storočí sa tu usadili chorvátski kolonisti a miestni obyvatelia sa venovali roľníctvu, vinohradníctvu a pestovaniu tabaku, ktorý predávali na Morave a v Rakúsku.

Filiálkou farnosti Moravský Svätý Ján sú Sekule už od 17. storočia — farnosť bola zriadená v roku 1653. Obec pôvodne patrila do Ostrihomskej arcidiecézy; po úpravách hraníc diecéz v 20. storočí (Trnavská apoštolská administratúra, neskôr Trnavská arcidiecéza) patrí dnes do Bratislavskej arcidiecézy, dekanát Šaštín. Duchovný život obce je oddávna spätý s úctou k Panne Márii, ktorej je zasvätený aj miestny kostol.

Pôvodný kostol

Podľa dostupných prameňov mala obec Sekule starší kostol už z roku 1692. Ten sa však do dnešných čias nezachoval — bol zničený počas nepokojných vojnových čias, ktoré v tomto období zasiahli Záhorie. Potreba dôstojného chrámu tak priviedla veriacich k stavbe nového, väčšieho kostola v 19. storočí.

Tradované označenie „počas tureckých vojen“ však treba brať s opatrnosťou. Severné Záhorie postihlo vojnové plienenie opakovane: obec je doložene spomínaná ako vypálená počas Bočkajovho povstania (1604 – 1606), roku 1663 spustošili viaceré záhorské obce Turci a na začiatku 18. storočia sem doľahli kurucké vojny a povstanie Františka II. Rákociho. Ktorá z týchto událostí starší kostol zničila a v ktorom roku, zatiaľ nie je z prameňov jednoznačné.

Dnešný chrám (1878)

Súčasný rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie je neogotická stavba bazilikálneho typu, ktorá pochádza z roku 1878. Postavený bol v duchu historizmu druhej polovice 19. storočia — slohu, ktorý sa inšpiroval stredovekou gotikou a jej vznešenými, k nebu smerujúcimi líniami. Kostol dodnes patrí k najvýznamnejším sakrálnym pamiatkam Záhoria a je výraznou dominantou obce.

Architektúra

Ide o trojloďovú stavbu s vyššou a širšou hlavnou loďou a polygonálne uzatvoreným kňazišťom, ktoré spevňujú oporné piliere so strieškami. Hlavná loď má plochý, pravouhle členený strop a do bočných lodí sa otvára polkruhovými arkádami, ktoré pokračujú aj pod chórom. Predstavaná štvorboká hranolová veža je ukončená ihlancovou helmicou. Fasádu členia lizény a oporné piliere, okná sú polkruhovo ukončené so šambránami.

Interiér

Vnútorné neogotické zariadenie pochádza z obdobia stavby kostola, čím si chrám zachoval jednotný slohový ráz. Na hlavnom oltári je obraz Narodenia Panny Márie s výjavom rodiny s dieťaťom od neznámeho autora. Bočné oltáre sú zasvätené sv. Dominikovi — s uloženými pozostatkami troch košických mučeníkov — a Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Na rímse kňazišťa, v miestach pri začiatku rebier klenby, sú umiestnené polkruhové mozaiky so štyrmi evanjelistami.

Organ

Na chóre kostola sa nachádza historický jednomanuálový organ s pedálom, postavený približne okolo roku 1883. Nástroj je pripisovaný známej organárskej firme Rieger z Krnova; toto autorstvo však treba uvádzať s miernou opatrnosťou, pretože pôvodný oválny firemný štítok na hracom stole chýba a organ nie je zapísaný ani v zachovanom firemnom katalógu. Organ nebol zásadne prestavaný, a preto si zachoval svoju historickú konštrukciu — má jeden manuál s rozsahom 54 klávesov, pedál s rozsahom 27 klávesov a šesť registrov (päť manuálových a jeden pedálový). Hracia aj registrová traktúra sú mechanické a nástroj má kužeľkové vzdušnice. Má aj pedálovú spojku (Pedal-Coppel) a pevnú kombináciu (Forto). Organologický prieskum vykonal v roku 2001 Marian Alojz Mayer.

Datovanie organa približne do roku 1883 môže pomôcť vysvetliť, prečo niektoré historické a organologické pramene uvádzajú pri sekulskom kostole rok 1883, hoci pamiatkové a obecné zdroje datujú samotnú stavbu do roku 1878 — je možné, že rok 1883 súvisel s dokončením alebo zariadením interiéru vrátane osadenia organa. Ide však zatiaľ iba o pravdepodobné vysvetlenie, nie o potvrdený historický záver.

Krnovskú firmu prevzali po otcovi Franzovi Riegerovi (1812 – 1885) jeho synovia Otto a Gustav; od roku 1879 podnik vystupoval pod názvom Gebrüder Rieger. V osemdesiatych rokoch 19. storočia stáčal popri veľkých nástrojoch aj sériu menších, cenovo dostupnejších organov s mechanickou traktúrou a kužeľkovými vzdušnicami — presne takému typu zodpovedá aj sekulský nástroj.

Zvony

Vo veži sa nachádza trojica zvonov z rokov 1890 a 1924. Novodobá dokumentácia uvádza ich názvy, približné ladenie, hmotnosť, rozmery a výrobcov; keďže údaje o hmotnosti a ladení vznikli novodobým meraním, treba ich chápať ako približné.

Stredný zvon je najstarší zo súčasnej trojice a pochádza len niekoľko rokov po dokončení dnešného kostola. Veľký a malý zvon boli odliate v rovnakom roku a v tej istej dielni — pravdepodobne išlo o spoločnú objednávku, ktorá doplnila starší zvon z roku 1890; súvislosť s náhradou zvonov odobratých počas prvej svetovej vojny je historicky možná, no z dostupných prameňov zatiaľ nebola priamo potvrdená. Trojica vytvára tónový súzvuk približne as¹ – c² – es² a spoločne sprevádza liturgický život filiálky.

Rudolf Manoušek st. (1881 – 1951) viedol od roku 1913 vlastnú zvonáreň v Českej pri Brne a v začiatkoch odlieval zvony predovšetkým pre slovenské kostoly. Karol Föhr, ktorému sa pripisuje stredný zvon, patril k bratislavským zvonolejárom 19. storočia — jeho prácou je napríklad aj zvon z roku 1860 v Karlovej Vsi. Datovanie dvoch zvonov do roku 1924 zapadá do vlny obnovy zvonov po prvej svetovej vojne: rekvizície kovov sa nariadili už od roku 1915 a v rokoch 1916 – 1918 sa zvony odoberali hromadne — na území Uhorska išlo približne o 7 540 ton zvonoviny.

Areál kostola

V ohradenom areáli chrámu stojí baroková kolorovaná socha sv. Jána Nepomuckého z roku 1797. Svojím dynamickým, farebne riešeným spracovaním je cennou ukážkou barokového sochárstva a dotvára historický charakter tohto miesta.

Sakrálne pamiatky obce

K duchovnému dedičstvu Sekúl patria aj drobné sakrálne stavby roztrúsené po obci. Medzi nimi vyniká hranolová Božia muka so soškou Panny Márie so zopnutými rukami; podľa staršieho nápisu ju „ku cti a sláve Božej“ založili v roku 1868 manželia Dobšovci — predpokladá sa, že z vďaky za uchránenie rodiny počas prusko-rakúskej vojny. Rodina Dobšovcov dala postaviť aj prícestný kríž smerom na Kúty. Pri pohrebnej kaplnke stojí bohato profilovaný kamenný kríž, ktorý dala postaviť Mária Markovičová, rod. Bolfová, na pamiatku svojich dvoch synov — Vendelína, ktorý tragicky zahynul, a Martina, ktorý padol v roku 1914 v prvej svetovej vojne.

Filiálny kostol dnes

Kostol Narodenia Panny Márie je filiálnym kostolom farnosti Moravský Svätý Ján. Aj dnes zostáva živým duchovným centrom obce — pravidelne sa v ňom slávia sväté omše a pri mariánskych sviatkoch, najmä na patrocínium Narodenia Panny Márie, sa tu schádzajú veriaci celej farnosti.

Dobová fotografia

Zdroje: Súpis pamiatok na Slovensku III. (1969); pamiatkynaslovensku.sk; Organy a organári na Slovensku (Hudobné centrum); Némethyho schematizmus; obec Sekule; Wikipédia. Údaje o zvonoch pochádzajú z novodobého kampanologického merania a sú približné.