Rodáci

Peter Parthenius Petrovič

Narodil sa v Sekuliach srbským rodičom, ktorí sa tu usadili v polovici 16. storočia. Pôvodne baziliánsky mních; podieľal sa na Užhorodskej (Mukačevskej) únii v roku 1646. Za mukačevského biskupa ho zvolili kňazi a jeho voľbu v roku 1655 schválil pápež Alexander VII.

Martin Papánek

Narodil sa v Sekuliach, pokrstený bol v Borskom Svätom Jure a vychovávaný v Kuklove. Vstúpil do rehole paulínov pôsobiacej v Šaštíne; po zrušení rehole cisárom Jozefom II. sa utiahol do Borského Svätého Jura.

František Krajčirovič

Rodák z Moravského Svätého Jána. V októbri 1797 nastúpil ako farár do Borského Svätého Jura. Presné roky narodenia a úmrtia sa zatiaľ nepodarilo overiť.

Imrich Markovič

Teológiu študoval v Bratislave (ukončil 1796). Kaplánom bol v Zbehoch, od roku 1798 vo Veľkej Lehote a od roku 1799 vo Veľkých Vozokanoch, od roku 1807 farárom v Nemčinanoch. Bol členom Slovenského učeného tovarišstva.

Jozef Boltizár

Pochádzal zo zemianskej rodiny Boltizárovcov — otec Štefan bol panským správcom, matka Terézia bola rodená Papánková. Gymnázium študoval vo Svätom Jure a v Tate, od roku 1840 bol chovancom viedenského Pázmánea. Za kňaza ho vysvätili 15. júla 1844. Kaplánom bol v Újlaku v Nitrianskej stolici, potom pôsobil v Ostrihome ako ceremoniár, archivár a od roku 1852 prímasov tajomník. Od roku 1856 bol farárom v Banskej Štiavnici a od roku 1873 poslancom uhorského snemu za mesto — podporoval sociálne požiadavky baníkov a pričinil sa o to, že Banícku akadémiu nepresťahovali do Viedne. Dňa 24. augusta 1875 ho menovali titulárnym biskupom mylasským a ostrihomským svätiacim biskupom; biskupskú vysviacku prijal 24. októbra 1875 z rúk arcibiskupa Jána Simora. Od roku 1876 sa angažoval v Spolku svätého Vojtecha a v rokoch 1886 – 1893 bol arcibiskupským vikárom v Trnave. Zomrel v Ostrihome.

Andrej Kubina

Filozofiu a teológiu študoval v Budapešti a Ostrihome, za kňaza bol vysvätený v roku 1871. Organizoval spolky miernosti, prispieval do Slovenských novín, Katolíckych novín a ďalších časopisov, založil a redigoval kalendár Pútnik svätovojtešský a časopis Posol. Písal pod pseudonymami Svätojánsky a Záhorský, prekladal z latinčiny, nemčiny, španielčiny i maďarčiny. Zomrel v Trnave.

Michal Dobša

Kňaz pôsobiaci v Urminciach, v Radošovciach, v Moravskom Svätom Jáne a v Borskom Svätom Jure.

Henrich Hajdin

Kňaz a vojenský duchovný. Jeho náhrobok na cintoríne v Moravskom Svätom Jáne nesie nápis „Henrich Hajdin, plukovník a prednosta duch. správy ZVV, 1878 – 1953“ — bol teda prednostom duchovnej správy Zemského vojenského veliteľstva. V štyridsiatych rokoch, už ako dôchodca, viackrát krstil v Borskom Svätom Jure. Pravdepodobne je to kňaz a plukovník Hajdin, o ktorom obecná stránka Sekúl píše ako o strýkovi učiteľky Márie Folbovej; história svätojánskej dychovky spomína kňaza Hajdina s krstným menom Milan, no náhrobok a matričné zápisy uvádzajú Henrich.

Ján Folba

Maďarsky Folba János. Narodil sa 31. augusta 1880 v Moravskom Svätom Jáne, za kňaza bol vysvätený 24. júna 1903 v Ostrihome. Celý život zasvätil vojenskej duchovnej službe — pôsobil ako vojenský duchovný, poľný dekán a generálny poľný dekán a dosiahol hodnosť generálmajora. Počas prvej svetovej vojny slúžil ako poľný kaplán pri Limanowej. Neskôr bol riaditeľom kancelárie vojenského biskupstva v Stoličnom Belehrade a duchovným maďarskej regentskej telesnej stráže. Venoval sa aj štatistike a evidencii vojenských matrík.

Jozef Markovič

Narodil sa v Sekuliach tri mesiace po tragickej smrti otca ako štvrté dieťa; rodina sa neskôr presťahovala do Smolinského. Pre svoj pôvod mal v čase totality sťaženú cestu ku vzdelaniu — najprv sa vyučil za stolára a maturitu si dorobil až ako tridsaťročný. Po páde režimu študoval najprv u františkánov, potom na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Za kňaza bol vysvätený 14. júna 1997, primičnú svätú omšu slávil na druhý deň v Bazilike Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne a následne aj v Smolinskom. Kaplánom bol v Radošovciach (1997), Dechticiach (1998) a Dvorníkoch nad Váhom (1999), od 1. 7. 2000 spravoval farnosť Beša. Od 14. 2. 2008 patrí do Nitrianskej diecézy: od 1. 7. 2008 bol správcom farnosti Kolíňany a od 1. 7. 2013 farnosti Lipová. Zo zdravotných dôvodov odišiel do invalidného dôchodku a od 1. júla 2020 pôsobí ako výpomocný duchovný vo farnosti Šaštín-Stráže pri Národnej svätyni. Píše aj duchovnú poéziu.

Ján Kubina

Brat Andreja Kubinu, ktorý bol tiež kňazom — uvádza to životopis jeho brata. Samostatný záznam v dostupných schematizmoch, dátumy života, miesto vysviacky ani pôsobiská sa zatiaľ nájsť nepodarilo, preto ani jeho rodisko nemôžeme zatiaľ potvrdiť.

Ján Zemek starší

Henrich Kleinedler

Ján Svetlík

MUDr. Ján Zemek mladší

Mária Kučerková, rod. Trajlinková

Štefan Púchly

Mária Folbová, rod. Cielontková