Dejiny farnosti netvoria iba dátumy výstavby kostolov, mená kňazov a zoznamy umeleckých pamiatok. Rovnako dôležité sú bohoslužby, hody, ľudové misie, procesie a miestne zvyky, prostredníctvom ktorých sa viera odovzdávala medzi generáciami.
Verejne dostupné pramene nezachytávajú celý duchovný život farnosti rovnomerne. O niektorých tradíciách máme iba novodobé správy, pri iných sa zachovali konkrétne dátumy na pamiatkach či spomienky miestnych obyvateľov. Táto kapitola preto odlišuje historicky doložené udalosti od tradícií, ktorých pôvod zatiaľ nemožno presne určiť.
Farský kostol v Moravskom Svätom Jáne je zasvätený Narodeniu svätého Jána Krstiteľa; liturgická slávnosť sa každoročne slávi 24. júna. Patrocínium kostola zároveň vysvetľuje historický názov obce — svätý Ján Krstiteľ bol patrónom miestneho chrámu a jeho meno sa postupne stalo súčasťou pomenovania sídla.
Farnosť dnes patrí do Bratislavskej arcidiecézy (dekanát Šaštín). Svätý Ján Krstiteľ je hlavným patrónom susednej Trnavskej arcidiecézy, do ktorej farnosť patrila pred reorganizáciou diecéz v roku 2008. Verejne dostupné pramene zatiaľ neobsahujú dostatočne podrobný opis starších farských hodov v Moravskom Svätom Jáne, preto nemožno spoľahlivo určiť ich program v 18. či 19. storočí ani zvyky, ktoré boli s nimi spojené.
Kostol v Sekuliach je zasvätený Narodeniu Panny Márie, ktorého liturgická spomienka pripadá na 8. september. Novodobá podoba Sekulských hodov spája liturgické slávenie s miestnymi ľudovými a spoločenskými tradíciami. V roku 2025 sa duchovný program začínal litániami v Kaplnke Sedembolestnej Panny Márie na starom cintoríne; odtiaľ pokračovala slávnostná procesia do Kostola Narodenia Panny Márie, kde bola celebrovaná hodová svätá omša. Na procesii a bohoslužbe sa zúčastnilo aj viac než päťdesiat ľudí oblečených v krojoch.
Táto podoba slávenia symbolicky spája dve najvýznamnejšie sakrálne miesta Sekúľ — starý cintorín s Kaplnkou Sedembolestnej Panny Márie a dnešný filiálny Kostol Narodenia Panny Márie. Procesia tak nie je iba liturgickým sprievodom, ale pripomína aj kontinuitu cirkevného života medzi starším a dnešným duchovným centrom obce. Sekulské hody sa v obci zachovali aj ako významná spoločenská a folklórna udalosť; obecné materiály ich označujú za krojované hody.
Osobitné miesto v živote Moravského Svätého Jána majú Habánske hody, ktoré sa konajú v priestore Habánskeho dvora – Kaníže. V súčasnosti bývajú organizované spravidla v septembri a spájajú bohoslužbu v Habánskej kaplnke s hudobným, spoločenským a kultúrnym programom. V roku 2016 sa nedeľný program začínal svätou omšou v kaplnke na Habánskom dvore, po ktorej pokračovalo hodové popoludnie za účasti dychovej hudby. Rovnako v roku 2023 sa v kaplnke na Kaníži konala hodová svätá omša, ktorú celebroval niekdajší kaplán farnosti Michal Stríženec, a nadviazalo na ňu hudobné popoludnie a sprístupnenie obnovenej habánskej izby.
Staršia podoba Habánskych hodov
Miestne spomienky zachytávajú podobu hodov v 20. storočí. V nedeľu po svätej omši chodili muzikanti po dolnej časti obce, najmä po okolí Habánskeho dvora; pri jednotlivých domoch hrali piesne na želanie a obyvatelia ich ponúkali koláčmi, vínom alebo drobným pohostením. S hodmi bol spojený aj tradičný charúšok — dočasná stavba z drevených žrdí, plachty a brezových konárov, ktorá vytvárala priestor pre hodové stretnutia. Spomienka rodáka Ferdinanda Leskovského zachytáva stavanie charúška v roku 1969, keď s prípravou pomáhali regrúti pred nástupom na vojenskú službu. Súčasťou programov bývali aj výstavy habánskej keramiky, hrnčiarsky kruh, historické fotografie a tradičný habánsky koláč.
Habánska kaplnka je podľa miestnej farskej tradície zasvätená Narodeniu Pána, teda udalosti slávenej na Vianoce, no Habánske hody sa v novšom období konajú v septembri. Z dostupných zdrojov nemožno určiť, či septembrový termín nadväzuje na staršie, odlišné patrocínium kaplnky, súvisí s mariánskou tradíciou v polovici septembra, vznikol podľa hospodárskeho kalendára, alebo sa časom oddelil od liturgického titulu kaplnky. Kým sa nenájde starší doklad, nie je správne uvádzať konkrétne vysvetlenie ako potvrdený fakt.
Ľudové misie boli obdobím intenzívnej duchovnej obnovy farnosti — počas niekoľkých dní alebo týždňov prichádzali do obce misionári, ktorí viedli osobitné kázne, pobožnosti, spovedanie a obnovu kresťanského života. Vo farskom kostole sa zachoval veľký drevený misijný kríž, na ktorom sú zaznamenané štyri obdobia misií:
Kríž je hmotným dokladom najmenej štyroch období ľudových misií a jednotlivé dátumy odrážajú veľmi rozdielne historické pomery — od prvej Československej republiky cez vojnové a povojnové roky až po obnovu tradície v 21. storočí. Podrobnejší program jednotlivých misií, mená misionárov ani presné termíny sa v dostupných materiáloch zatiaľ nepodarilo doložiť.
Najlepšie verejne zdokumentovanou procesiou vo farnosti je hodový sprievod v Sekuliach z Kaplnky Sedembolestnej Panny Márie do filiálneho kostola; procesiu predchádzajú litánie a nasleduje po nej hodová svätá omša. Je pravdepodobné, že sa vo farnosti v minulosti konali aj procesie na slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, prosebné procesie či sprievody počas mariánskych sviatkov. Verejne dostupné miestne zdroje však zatiaľ neumožňujú spoľahlivo opísať ich historickú podobu, trasy ani obdobie konania.
Hudba bola prirodzenou súčasťou slávnostných bohoslužieb aj hodových udalostí. Historické organy vo farskom kostole i v Sekuliach dokladajú dlhodobú tradíciu chrámovej hudby; miestne spomienky na Habánske hody zachytávajú spojenie svätej omše so živou dychovou hudbou, pri ktorej muzikanti po bohoslužbe pokračovali v hraní pri domoch obyvateľov.
Zvony farského i filiálneho kostola zvolávali veriacich na sväté omše, oznamovali úmrtie člena spoločenstva a sprevádzali slávnostné udalosti; menší zvon v Sekuliach slúži aj ako umieračik. Zvon Habánskej kaplnky pripomína aj osobné dobrodenie Terézie Exnerovej, ktorá ho darovala po rekvirácii staršieho zvona počas prvej svetovej vojny — jeho posviacka v roku 1923 obnovila hlas kaplnky po vojnovom prerušení.
Hody boli tradične nielen cirkevnou slávnosťou, ale aj významným rodinným a spoločenským stretnutím — domácnosti pripravovali slávnostné jedlá, koláče a pohostenie pre príbuzných a hostí. V novšom období sa na organizovaní hodov podieľajú popri farnosti aj obec, hasiči, záhradkári, folklórne skupiny a ďalšie miestne organizácie. Náboženská časť sa tak prepája s uchovávaním miestnej identity, hudby, krojov, remesiel a rodinných tradícií.
Hodové slávnosti, procesie a misijný kríž dokazujú, že náboženský život vo farnosti nebol uzavretý iba v interiéroch kostolov — viera vstupovala do ulíc, domácností, cintorínov aj spoločenského života oboch obcí.
Osobitnú hodnotu má, že viaceré tradície prepájajú rozdielne generácie: misijný kríž uchováva dátumy duchovných obnov počas takmer 75 rokov, sekulská procesia spája starú kaplnku s dnešným kostolom a Habánske hody pripomínajú kaplnku, dvor, remeslá a spôsob života osobitej miestnej komunity.
Moravský Svätý Ján 14
908 71 Moravský Svätý Ján
Tel.: 034/777 02 65
farnostmsj@gmail.com
Po zverejnení nových oznamov vám pošleme upozornenie s odkazom (a PDF).