Farský kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa

Poloha a dve stavebné obdobia

Najvýznamnejšou stavebnou pamiatkou obce je väčšia sakrálna stavba rímskokatolíckeho farského kostola svätého Jána Krstiteľa, stojaca uprostred zelene stromov v areáli trojuholníkového pôdorysu v strede väčšieho voľného priestranstva návsi. Farnosť bola zriadená v roku 1653 a titulom kostola je od počiatku Narodenie svätého Jána Krstiteľa — patróna, ktorého meno nesie aj samotná obec. V zachovanej podobe kostol predstavuje symbiózu dvoch stavebných období: časovo staršia veža so zaujímavou, neobvykle členitou strechou je baroková z roku 1759, kým samotný vysoký korpus lode pochádza z klasicistickej fázy výstavby v rozmedzí rokov 1840 – 1851.

Najstarší kostol a barokový chrám

Najstaršie údaje o stavebnom vývoji čerpáme zo zachovaných kanonických vizitácií. Najstarší známy, žiaľ bližšie slohovo neurčený kostol bol zničený počas požiaru obce v roku 1609. Výstavbu nového chrámu zavŕšil vtedajší zemný patrón obce, kráľovský taverník Adam Batthyányi — vysvätený bol biskupom Hyacintom Makripodárym 21. augusta 1655 a zasvätený svätému Jánovi Krstiteľovi. (Staršia zmienka uvádza dátum 29. augusta 1655.)

Svedectvo kanonických vizitácií (1788 a 1811)

Staršia vizitácia z roku 1788 opisuje kostol vybudovaný z pevného materiálu, pokrytý šindľom. Kostol i so sanktuáriom mal dĺžku 13 siah, šírku 3 siahy a výšku 3 siahy; drevený hudobný chór (chorus musicorum) s maľbami apoštolov stál na konci lode pri bráne. Štvorcová veža nadväzujúca na telo kostola bola postavená v roku 1759 z pevného materiálu — jej výška spolu s dvojitou šindľovou strechou bola 14 siah, mala štyri veľké a šesť malých okien, slnečné hodiny a nemala kryptu. Kostol bol podľa vizitácie sčasti zväčšený pánom Michalom Miklerom a veža z pevného materiálu bola v roku 1759 vystavaná preto, aby pri ľudových nepokojoch neboli zničené oltáre a vybavenie.

Vizitácia uvádza štyri oltáre: prvý veľký, starý, svätého Jána Krstiteľa s jeho sochou; druhý zo strany evanjelií Panny Márie Sedembolestnej; tretí svätého Jozefa; a posledný, opäť zasvätený svätému Jánovi Krstiteľovi, ktorý kostolu venovala Judita, dcéra Gabriela Erdödyho. Oltáre boli sčasti vysvätené kardinálom Kollonicsom, sčasti sufragánom Imrichom Esterházym. Katedra (biskupský stolec) bola stará, rôznofarebná, s obrazmi štyroch evanjelistov.

Novšia vizitácia „Fary mestečka Svätý Ján“ z roku 1811 potvrdzuje, že materský kostol svätého Jána Krstiteľa bol postavený z pálených tehál a pokrytý šindľom. Zároveň konštatuje, že kostol je „prostý, vlhký, pojať ľud nepostačujúci“, oltáre napadnuté červotočom a steny pukajú — vizitátor odporúčal usilovať sa o nový kostol, prípadne aspoň očistiť starý a opraviť veľký oltár.

Obnova 1840 – 1851 a novšie opravy

K obnove kostola prišlo o 27 rokov neskôr: úsilím vtedajšieho správcu fary a farníkov sa práce začali v roku 1840 a v roku 1851 boli zavŕšené, čím kostol dostal svoju dnešnú konečnú podobu. Odvtedy bol už iba udržiavaný. Osobitne od roku 1994, po príchode správcu farnosti Petra Haramiu, bol kostol po 49 rokoch vymaľovaný, oltáre opravila bratislavská firma Olšavský a v kostole bolo zavedené ústredné elektrické kúrenie.

Veža

Stavebne najstaršia časť kostola — predstavaná veža — je výtvarne najvýraznejšou a najčlenitejšou časťou celej stavby. Mohutný kubus má vertikálne zvýraznené nárožia s dvojnásobne odstupňovanými pilastrami na postamentoch s rímsou, v dolnej tretine je členený mohutnou profilovanou kordónovou rímsou. Vstup tvoria jednoduché obdĺžnikové drevené dvere orámované bielou šambránou so zvýrazneným klenákom; nad ním malé okno a výklenok s menšou soškou patróna, svätého Jána Krstiteľa. Veža je zaujímavo ukončená trojnásobne odstupňovanou strechou na osemuholníkovom pôdoryse, zavŕšenou kovovou guľou a veľkým krížom s ornamentom tenších trojlistových diagonálnych línií.

Korpus a exteriér

V kontraste s barokovou vežou je mohutný korpus kostola pojednaný v strohom klasicistickom duchu — jednoduchá kubická stavba s užším, na východe rovno ukončeným kňazišťom a hladkou nečlenenou fasádou, oživenou iba v hornej tretine obiehajúcou kordónovou rímsou a empírovými, polkruhovo ukončenými oknami. Geometrickú skladbu dopĺňajú po stranách kňazišťa dve nižšie prístavby, z ktorých na južnej strane je sakristia. Okrem hlavného vstupu na západnom priečelí je kostol prístupný aj bočným vstupom z juhu. Farebnosť fasády je svetlookrová.

Interiér a klenby

Pozdĺžny jednoloďový interiér je neobvykle veľký, rozľahlý a svetlý. Zaklenutý je štyrmi poľami pruských klenieb, oddelených medziklenbovými pásmi na pilastroch s hlavicami; na bočných stenách sú po tri polkruhovo ukončené empírové okná a na južnej strane aj štvrté okno na chóre. Kňazište je zaklenuté jedným poľom pruskej klenby s klasicistickou architektúrou hlavného oltára v čelnom výklenku. Oproti sa nachádza chór, ktorý sa do lode otvára tromi polkruhovo ukončenými arkádami. Vľavo od kňazišťa je sakristia zaklenutá stlačenou pruskou klenbou.

Nástenná maľba

Nástenná maľba sa koncentruje na ornamentálnu rastlinnú výzdobu zelenej, hnedej a oranžovej farebnosti; plochy klenieb majú kvetinovú ornamentálnu bordúru. Na mohutnom oblúku je nápis: vľavo Sanctus sanctus sanctus, vpravo sanctus semper sanctus. V kňazišti je výzdoba obohatená o farebné postavy štyroch evanjelistov — vľavo Jána a Matúša, vpravo Marka a Lukáša — s príslušnými atribútmi: orlom, anjelskou bytosťou, levom a volom.

Hlavný oltár

Interiéru dominuje vysoká stĺpová klasicistická architektúra hlavného oltára z roku obnovy kostola (1840), situovaná v čelnom výklenku v tmavohnedej farebnosti kombinovanej so zlátením. Trojdielna architektúra s diagonálne rozvinutými krídlami vrcholí nad širšou strednou časťou — vyplnenou veľkým oltárnym obrazom Krstu Krista v Jordáne — trojuholníkovým štítovým nástavcom, v strede ktorého sú vo veľkom ovále s radiálnymi lúčmi zlaté iniciály JHS (Jediný Hriešnikov Spasiteľ). Stĺpy sú svetlozelené, mramorované. Pred oltárom je svätostánok s menzou z polychrómovaného mramorovaného dreva; zlaté dvierka zdobí plastika Ukrižovaného, bočné výklenky plastiky evanjelistov. Oltárny obraz — olejomaľba na plátne — zobrazuje patróna kostola, ako krstí Krista v rieke Jordán; sochársku výzdobu tvoria polychrómované drevené sochy svätého Jozefa (vľavo) a svätého Alojza (vpravo).

Bočné oltáre

Oba bočné oltáre pochádzajú z prvej polovice 19. storočia v romantickom slohu a majú staršie oltárne obrazy. Vľavo je oltár Zvestovania Panny Márie — obraz zobrazuje kľačiacu Máriu pred pulpitom s rukami na prsiach a anjela Gabriela zhora zlietajúceho s ratolesťou; pred architektúrou stojí plastika Márie v bielom rúchu so zlatým lemovaním. Vpravo je oltár svätého Jána Nepomuckého — obraz znázorňuje svätca modliaceho sa z knihy na kľačadle pred Ukrižovaným, pred ním plastika Božského Srdca Ježišovho. Tretí bočný oltár Sedembolestnej Panny Márie stojí pred Božím hrobom pri chóre — drevené polychrómované súsošie v jednoduchej oltárnej architektúre s pilastrami so zlátenými hlavicami.

Sochy, misijný kríž a obrazy

Na ľavej bočnej stene za kazateľnicou je drevená polychrómovaná plastika svätého Júdu Tadeáša, pri chóre svätého Jozefa s Ježiškom a súsošie svätej Anny s malou kľačiacou Pannou Máriou. Na pilieri pravej steny je umiestnený veľký drevený misijný kríž so zláteným textom „19 SV. MISSIE 35″ na priečnom ramene a s letopočtami misií 1940, 1949, 2009 na zvislom ramene; pod krížom obraz Božieho milosrdenstva s textom „Gesu — confido — in te“ (Ježišu, dôverujem ti).

V druhej polovici pravej steny sú plastiky svätej Terézie, svätého Antona s Ježiškom na podstavci s nápisom „Chlieb chudobných“ a svätého Františka. Pod chórom je obraz svätej Kataríny Labouré, signovaný „Ant. Sychra 1947″, oproti menší obraz svätého Martina. Uložené sú tu aj procesiové zástavy — s obrazom Panny Márie („Ó, bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame!“) a so svätým Jánom Krstiteľom. Interiér dopĺňajú menšie obrazy krížovej cesty v tmavohnedých rámoch so zláteným lemovaním.

Kazateľnica, krstiteľnica a lavice

Pri ľavej bočnej stene je drevená polychrómovaná kazateľnica vyhotovená v roku 1840 v klasicistickom slohu; rezonančná strieška je kruhového tvaru, vyzdobená akantovou ornamentikou a ukončená rovnoramenným zláteným krížom. Z toho istého obdobia pochádza aj malá klasicistická krstiteľnica v kňazišti. Časovo najstaršie lavice v podveží pochádzajú z obdobia neskorého baroka a rokoka (rokoková mušľovitá ornamentika), kým dobre zachované lavice v lodi pochádzajú z roku 1840 a sú zdobené plastickými rozetami. K vybaveniu patria aj drevené tmavohnedé spovednice s vyšším polkruhovým štítom ukončeným krížom a zláteným motívom, a zachovaný klasicistický nábytok v sakristii.

Organ

Na západnom chóre sa nachádza historický jednomanuálový organ s pedálom, ktorý postavil približne okolo roku 1850 bratislavský organár Johann Fazekas. Jeho vznik tak časovo súvisí s veľkou klasicistickou prestavbou chrámu. Organ je umiestnený v klasicistickej skrini, ktorá členením nadväzuje na ostatné zariadenie kostola. Pôvodne mal dvanásť registrov (deväť manuálových a tri pedálové); v roku 1946 ho opravil organár Otokár Vážanský, pričom bol rozšírený o jeden manuálový register — v súčasnosti má teda trinásť registrov (desať v manuáli a tri v pedáli). Manuál má rozsah 54 klávesov (C – f³), pedál dvanásť znejúcich tónov (C – H). Traktúra je mechanická, s pôvodnými zásuvkovými vzdušnicami, ku ktorým bola pri neskoršej úprave pridaná pneumatická kužeľková vzdušnica. Organologický prieskum vykonal v roku 2001 Marian Alojz Mayer.

Fazekasov organ patrí k historicky cenným súčastiam kostola — nie je iba liturgickým nástrojom, ale aj zachovaným dielom významného organára, ktorý pôsobil od roku 1829 v Bratislave a zhotovil nástroje pre viaceré kostoly na území Slovenska a niekdajšieho Uhorska.

Zvony

Zvony sú umiestnené v barokovej veži z roku 1759, ktorá bola podľa kanonickej vizitácie vybudovaná z pevného murovaného materiálu aj preto, aby v nepokojných časoch lepšie chránila kostolné zariadenie. Dnešnú trojicu zvonov odlial v roku 1924 zvonolejár Rudolf Manoušek st. v Brne — zrejme ako náhradu za zvony zrekvirované počas prvej svetovej vojny. Zvony po stáročia sprevádzajú duchovný i každodenný život obce — zvolávajú veriacich na bohoslužby, oznamujú liturgické slávnosti, významné udalosti i úmrtia členov farského spoločenstva. Zvonenie bolo neskôr elektrifikované.

Rudolf Manoušek st. patril k najznámejším moravským zvonolejárom — rodinná zvonáreň Manouškovcov začala pôsobiť v Brne-Husoviciach v roku 1900 a v medzivojnovom období dodávala zvony do množstva kostolov na Morave i na Slovensku. Naše tri zvony tak patria k typickej produkcii tejto dielne z dvadsiatych rokov.

Hodinové cimbaly

Vežové hodiny odbíjajú čas na dvoch cimbaloch. Oba sú nesignované a nedatované; pravdepodobne pochádzajú z produkcie podniku Elekon vo Vyškove.

Pamiatky pri kostole

Po oboch stranách predstavanej veže stoja kamenné barokové sochy svätého Jána Nepomuckého a svätého Floriána z roku 1788 od neznámeho autora — svätý Ján Nepomucký v prehnutom esovitom kontraposté s veľkým krížom, svätý Florián ako patrón hasičov s nádobou vody nad horiacim domom. Pri západnom priečelí stojí pomník padlým v prvej svetovej vojne — veľká kamenná stena s tabuľou rozdelenou na štyri časti s menoslovom 39 padlých, hore zavŕšená súsoším Krista v strede a Panny Márie a svätého Jána po stranách. Neďaleko kostola stojí budova fary jednoduchej obdĺžnikovej dispozície s vysokou strechou. Tieto a ďalšie objekty podrobnejšie opisuje kapitola Drobné sakrálne pamiatky.

Z farskej pamäti

K najsilnejším zachovaným záberom z dejín farnosti patrí fotografia z pohrebu svätojánskeho farára Magyarosiho. Pohrebné obrady vedie biskup v pluviáli s infulou, okolo truhly stoja kňazi z okolitých farností v rochetách, hasiči v prilbách a zástupy veriacich. Fotografia dokladá, akú vážnosť malo miesto farára v živote obce a aké množstvo ľudí sa prišlo rozlúčiť.

Farský kostol dnes

Kostol Narodenia svätého Jána Krstiteľa zostáva živým duchovným centrom farnosti. Slávia sa v ňom pravidelné bohoslužby a na patrocínium 24. júna sa tu schádzajú veriaci celej farnosti.

Zdroje: historicko-pamiatkový opis farského kostola (výňatky z kanonických vizitácií z rokov 1788 a 1811); Súpis pamiatok na Slovensku; pamiatkynaslovensku.sk; organy.hc.sk; Historický schematizmus slovenských farností; obec Moravský Svätý Ján. Údaje označené ako približné alebo nepotvrdené čakajú na doplnenie z farskej kroniky.