Drobné sakrálne pamiatky patria k najviditeľnejším stopám viery v krajine. Kríže, sochy svätých, mariánske stĺpy, Božie muky, lurdské jaskyne a studničky vznikali ako prejav vďaky, prosby, pokánia alebo ako pripomienka konkrétnej udalosti a človeka.
V Moravskom Svätom Jáne a v Sekuliach sa zachoval pestrý súbor týchto pamiatok. Nachádzajú sa pri kostoloch a cintorínoch, na okrajoch obcí, pri starých cestách aj v chotári. Niektoré majú známych zakladateľov a presné datovanie, pri iných sa zachovala iba poloha alebo miestna tradícia.
Prehľad zahŕňa kríže, sochy, mariánske stĺpy, Božie muky, lurdské jaskyne a studničku. Kaplnky sú spracované samostatne. Uvedené súradnice sú orientačné.
V prehľade je zachytených 21 drobných sakrálnych pamiatok mimo kaplniek.
Mariánsky stĺp so sochou Nepoškvrnenej Panny Márie stojí v strede obce. Bol postavený v roku 1824 a dodnes tvorí výrazný bod verejného priestoru. Socha je osadená na vysokom kamennom podstavci a celý objekt chráni nízka kamenná ohrádka.
Socha stojí po jednej strane vstupu do farského kostola. Kanonická vizitácia z roku 1761 už spomína sochu svätého Jána Nepomuckého, o ktorú sa starali farníci — nie je však úplne isté, či išlo o dnešnú sochu. Na súčasnom mieste je spolu so sochou svätého Floriána doložená najmenej od začiatku 20. storočia.

Socha patróna ochrany pred ohňom stojí na opačnej strane vstupu do farského kostola a tvorí náprotivok sochy svätého Jána Nepomuckého. Pravdepodobne je mladšia než nepomucká socha. Obe sochy boli v 90. rokoch 20. storočia obnovené.

Pôvodné súsošie Piety z jemnozrnného vápenca kedysi stálo pri prícestnej studničke. Keďže sa zachovalo iba ako poškodené torzo, v rokoch 1995 – 1996 ho v rámci diplomovej práce reštauroval Tomáš Ovsianka a súčasne vytvoril rekonštrukčnú kópiu v predpokladanom pôvodnom tvare. Kópia bola v roku 2001 osadená pred domom smútku, zreštaurované pôvodné torzo sa nachádza pri jeho stene zo strany cintorína.
V areáli cintorína sa nachádza menšia lurdská jaskyňa so sochou Panny Márie. Je miestom osobnej modlitby a mariánskej úcty. Presný čas jej vzniku zatiaľ nie je známy.
Na juhozápadnom okraji obce pri starej ceste smerom na Bratislavu vyviera prameň známy ako studnička Pri studienke. Prameň je prekrytý nízkym murovaným objektom, ktorý sa dnes nachádza čiastočne pod úrovňou terénu. Letopočty 1748 a 1934 nad vstupom sa pravdepodobne vzťahujú na vybudovanie a neskoršiu obnovu ochranného objektu nad prameňom. Pri studničke v minulosti stávala pôvodná Pieta.
Ku fasáde farského kostola je pripevnený kamenný kríž s postavou ukrižovaného Krista. Na kríži sa nezachoval čitateľný zakladateľský nápis, preto jeho presné datovanie nepoznáme.
Pri vstupe do historického Habánskeho dvora stojí kríž datovaný do roku 1807. Patrí k najstarším presne datovaným drobným sakrálnym pamiatkam v obci.
Ústredný cintorínsky kríž bol postavený v roku 1833 nad hrobom farára Mateja Helda a financovaný z jeho pozostalosti. Charakteristickým prvkom kríža je solárna ružica.
Kríž stojí v dolnej časti Moravského Svätého Jána. Datovaný je do roku 1868 a databáza drobných sakrálnych pamiatok ho zaraďuje medzi pamiatky spojené s morovými udalosťami. Presný dôvod jeho založenia však zatiaľ nie je známy.
Kamenný kríž z roku 1869 stojí na severnom okraji zastavaného územia. Pripomína starú tradíciu osádzania krížov na miestach, kde sa obec končila a začínal chotár.
Kríž datovaný do roku 1890 sa nachádza v južnej časti obce. Podrobnejšie okolnosti jeho založenia sa v dostupných prameňoch nezachovali.
Kríž pripomína tragickú smrť Michala Škrabáka, ktorý zomrel vo veku 73 rokov na konci druhej svetovej vojny. Ide o osobnú pietnu pamiatku viazanú na konkrétne miesto udalosti.
Liatinový kríž stojí v zastavanej časti obce neďaleko jej centra. Datovanie ani zakladateľský zámer sa zatiaľ nepodarilo spoľahlivo určiť.
Samostatný kríž stojí pri drobnom sakrálnom areáli na juhozápadnom okraji Moravského Svätého Jána. Jeho presné datovanie a zakladateľ nie sú známe.
Kríž z roku 1982 sa nachádza v blízkosti železničnej trate a cintorína. Predstavuje novšiu vrstvu miestnej tradície stavania prícestných krížov.
Kamenný kríž stojí za obcou pri starej ceste smerom do Rakúska. Je pravdepodobne datovaný do roku 1846. Cementovú ohradu okolo neho dal v roku 1925 zhotoviť Štefan Chrena.
Tradícia kríža pri majeri Dlhé lúky siaha pravdepodobne do 18. storočia. Kríž bol obnovený v rokoch 1942, 1962 a 1999. V roku 2014 bol nanovo zhotovený drevený kríž, ktorý zachováva pôvodnú sakrálnu funkciu miesta.
Južne od zastavaného územia stojí liatinový prícestný kríž. Presné datovanie ani okolnosti jeho vzniku nie sú známe.
Jeden z dvojice krížov v lokalite Trajlinky bol postavený po skončení druhej svetovej vojny. Podrobnejšie údaje o jeho zakladateľovi a pôvodnom úmysle zatiaľ nie sú známe.
Druhý kríž v lokalite Trajlinky bol postavený v roku 2000. Dokladá, že tradícia osádzania krížov v chotári pokračovala v Moravskom Svätom Jáne aj na prelome 20. a 21. storočia.
V prehľade je zachytených 10 drobných sakrálnych pamiatok mimo kaplniek.
V ohradenom areáli filiálneho kostola stojí barokovo pôsobiaca kolorovaná socha svätého Jána Nepomuckého. Podľa vročenia pochádza z roku 1797 a patrí k najstarším zachovaným drobným sakrálnym pamiatkam v Sekuliach.
V historickom cintorínskom areáli pri pohrebnej kaplnke sa nachádza kamenná lurdská jaskyňa so sochou Panny Márie Lurdskej. Obecný súpis ju datuje do 20. storočia. Spolu so starými náhrobníkmi vytvára osobitné pietne a modlitebné miesto.

Pri ceste smerom k železničnej stanici stojí štvorboká hranolová Božia muka, členená rímsami a ukončená strieškou s krížom. Vo výklenku je umiestnená socha Panny Márie. Podľa pôvodného nápisu ju v roku 1868 založili Dobša Onoros s manželkou. Predpokladá sa, že mohla byť prejavom vďaky za uchránenie rodiny počas obdobia prusko-rakúskej vojny a obáv z nákazy.
Ku cti a sláve Božej založili v roku 1868 Dobša Onoros s manželkou.
Ku fasáde filiálneho kostola je pripevnený kríž z tvrdého kameňa, pričom priestor okolo neho je upravený ako slepý portál. Podľa zakladateľského nápisu ho v roku 1897 dali postaviť Peter Stermenský a jeho manželka Mária, rodená Krajčír.
Na cintoríne v západnej časti Sekúľ stojí kríž datovaný do roku 1919. Podrobnejšie údaje o jeho zakladateľoch a pôvodnom úmysle zatiaľ nie sú známe.
Na konci obce smerom k železničnej stanici stojí kríž z roku 1921. Pripomína mládenca Jozefa Zajíca z Moravského Svätého Jána, ktorý bol na tomto mieste zastrelený. Kríž dala postaviť Anna Zajícová, rodená Hajdinová.
Pri ceste smerom k železničnej stanici stojí bohato profilovaný kamenný kríž, datovaný do roku 1929. Obecný súpis ho spája s Máriou Markovičovou, rodenou Bolfovou, ktorá ho dala postaviť na pamiatku svojich synov Vendelína a Martina. Vendelín tragicky zahynul ako 21-ročný, Martin padol vo veku 25 rokov v roku 1914 počas prvej svetovej vojny.
Pri ceste zo Sekúľ do Borského Svätého Jura stojí kamenný kríž z roku 1813. Dal ho postaviť roľník Juraj Maxian z vďaky Bohu po tom, ako mal pri oraní na tomto mieste nájsť obnos mincí.
Liatinový kríž pri ceste smerom na Pláňavu dali v roku 1838 postaviť predkovia rodiny Markovičovcov. Obnovený bol v roku 1978 a podľa obecného súpisu sa oň neskôr starala rodina Hušková.
Za obcou pri ceste do Kútov stojí kamenný kríž z roku 1846 v drevenej ohrádke. Založil ho Michal Dobša s manželkou ako prejav vďaky Bohu. Kríž bol opravovaný v rokoch 1955 a 1995.
Z vďaky Bohu venuje Dobša Michal s manželkou r. 1846.
Pred západným priečelím farského kostola stojí pomník venovaný obetiam prvej svetovej vojny. Na pamätných tabuliach je uvedených 39 mien padlých obyvateľov a pomník završuje figurálne súsošie Krista, Panny Márie a svätého Jána. Jeho umiestnenie bezprostredne pri kostole spája občiansku pamiatku na vojnové obete s kresťanskou nádejou vo vzkriesenie.

Hneď vedľa pohrebnej kaplnky na starom cintoríne stojí pomník obetiam prvej svetovej vojny. Dal ho postaviť Ján Maxian v roku 1922 a završuje ho súsošie anjela, ktorý sa skláňa nad umierajúcim vojakom.

V ohradenom areáli pohrebnej kaplnky sa zachovalo približne desať starších náhrobníkov. Najstaršie sú kamenné kríže z 18. storočia s ramenami ukončenými trojlistovými tvarmi, z obdobia klasicizmu pochádzajú ďalšie kamenné kríže na hranolových podstavcoch. Osobitnú skupinu tvoria dva náhrobníky s bohato zdobenými ručne kovanými krížmi. Sú cenným dokladom kamenárskej a kováčskej práce i histórie rodín pochovaných na starom cintoríne.
Kríže, sochy a Božie muky vznikali z rozličných príčin — niektoré ako poďakovanie, iné ako prosba o ochranu alebo spomienka na tragicky zosnulých. Spoločne vytvárajú duchovnú mapu oboch obcí a prezrádzajú mená konkrétnych miestnych rodín: Dobšovcov, Maxianovcov, Markovičovcov, Bolfovcov, Zajícovcov, Škrabákovcov či Huškovcov.
Vďaka nim dejiny farnosti nie sú iba dejinami veľkých kostolov a kňazov, ale aj príbehom veriacich, ktorí zanechali vo verejnom priestore viditeľné svedectvá svojej viery, vďaky a osobnej bolesti. Ich zachovanie závisí od pravidelnej starostlivosti, dokumentovania a odovzdávania miestnych príbehov ďalším generáciám.
Moravský Svätý Ján 14
908 71 Moravský Svätý Ján
Tel.: 034/777 02 65
farnostmsj@gmail.com
Po zverejnení nových oznamov vám pošleme upozornenie s odkazom (a PDF).